O Mlynárovi a Dobrodruhovi

Autor: Jozef Andraščík | 19.2.2012 o 17:40 | (upravené 19.2.2012 o 19:08) Karma článku: 3,81 | Prečítané:  238x

Jedného času, ktorý si už nikto nepamätá a nikto nevie, či sa to skutočne v tom čase stalo, žil na jednom útese mlynár a býval vo veľkom drevenom mlyne, z ktorého žil. Keďže jeho múku čoskoro skupovalo mnoho ľudí, rozhodol sa zriadiť krčmu stojacu vedľa mlyna, aby jeho zisky vzrástli. Čoskoro sa sláva jeho sypkej múky a krčmy so slastným pivným mokom niesla doďaleka. Mlynár si čoskoro mohol dovoliť vytvoriť pre krčmu pevný základ, spraviť z nej murovanú budovu a samozrejme - dovolil si dovážať pivo a víno najlepšej kvality z celej Európy...

 

Mlynár sa tak zaoberal slávou celej krčmy až zabudol na to, že mu chýba pšenica, keď nadišla zima a nemal si ako upiecť chlieb zo svojich vlastných zásob, lebo už žiadne nemal a teraz už nikto nemal na predaj nič, lebo všetci boli zásobení na zimu a málokto chcel niečo predať. Mlynár teda musel vymyslieť, ako sa uživí. Bol rád, že nemal žiadnu ženu a že aj rodina mu dávno pomrela, lebo by mal na starosti viac hladných krkov. Presťahoval sa do svojej krčmy, v ktorej kozube bolo teplo a rozhodol sa teda žiť naďalej z jej príjmov a za ne si skupoval mäso, aby neumrel od hladu. Na jar si na tento systém už tak zvykol, že vrtule mlyna sa vo vetre točili úplne zbytočne a na staré drevo sadal prach. Z krčmy sa ozýval stále spev a krik ľudí pod opojením piva a vína. Mnohí ľudia, čo skupovali od mlynára múku sa už nikdy nevrátili, lebo ich zarmútilo, ako mlynár odhodil bohatstvo svojho mlyna.

I tak raz do krčmy prišiel jeden dobrodruh, brázdiaci celý svet. Na hlave mal kapucňu a jeho odev a čierny plášť navrávali, že je to muž zdatný a mocný. Keď sa ho ale pýtal mlynár, čo by chcel, pýtal sa len na múku. Mlynár mu však nemal čo dať, ale dobrodruh dobiedzal. Mlynár sa naňho osopil a vysvetlil mu, že ako si predstavuje, že v krčme nájde múku. Dobrodruh mu ale pokojne oponoval a stále si neodbytne pýtal múku. I vravel mu, keď ho mlynár posielal preč: "Azda nestojí vedľa tvojej krčmy starý mlyn a netočia sa jeho vrtule vo vetre? Azda ťa všetci tvoji starí zákazníci nevolajú mlynár? Ak si teda mlynár a máš mlyn, prečo mi nemôžeš predať múku?" Mlynár mu vysvetlil, že z mlyna už dávno nežije a nechcelo sa mu oň už starať, lebo z krčmy zarobí viac a môže si dovoliť viac pohodlia. Dobrodruh mu povedal len toľko: "Zahodil si teda svoj dobrý kabát a obliekol si si ten, ktorý sa ti zdal priliehavejší. Pamätaj si však, že príde čas, kedy bude niekto chcieť múku, pivo i víno, a nebudeš sa môcť na nič vyhovoriť, lebo nič nebudeš mať."

Po týchto záhadných slovách dobrodruh odišiel do búrky, ktorá tej noci vonku zúrila. Mlynár ho sledoval skrz oblok celý čas a dobrodruha pohltila tma. Slová toho dobrodruha mlynára mrazili a jeho tučné brucho posadol hlad. Začal teda jesť a naďalej viedol krčmu, aby zabudol na zvláštne slová. Ubiehali roky a zdalo sa mu, že stále jeho podnik prosperuje. Zatiaľ čo on sa radoval, drevo, z ktorého bol postavený mlyn, spráchnivelo a spustlo. Mnoho zákazníkov, ktorých kedysi mal - srdečných a bohabojných, skupujúcich dobrú múku - už dávno nevidel. No to ho už netrápilo, lebo sa živil na závislostiach ožranov z neďalekého vidieka a mesta. Široko ďaleko mal totiž najlacnejšie pivo.

A letá stále plynuli a mlynári už tiahlo k päťdesiatke. Mlyn bol už úplne vyschnutou kostrou z dreva a opadávali z neho niekedy voľné trámy. Raz neskoro v noci, keď zamkol krčmu a zavrel, opilci šli domov, no niektorí boli takí nechopní kroku, že si povedali, že prespia v tom starom mlyne, ktorí nikto už dlho nenavštívil. I vstúpili doňho a jeden z mužov si chcel zapáliť dýmku s tabakom a "zabafkať si" pred tým než sa poberie k spánku. No drevo mlyna bolo tak vyschnuté, že len čo skočila iskra z kresadla na drevo, zapálil sa celý mlyn akoby bol z práchna a upiekol zaživa opilcov, čo tam ostali. Svietil ako maják na útese a aj sa k nemu niektorí námorníci vracajúci sa z ciest obrátili, lebo tej noci bola zlá viditeľnosť a mysleli si, že vzbĺklo viac ohňa v majáku. Zopár lodí sa rozlomilo na drsných skalách útesu a mnohí ľudia pomreli. A keď už mlyn nedržalo nič, zrútil sa na krčmu, prelomil jej strechu a zapálil celý vnútrajšok budovy. Plamene prenikli až do pivnice, kde zapálili sudy s pivom a vínom.

Mlynára zobudil dym a nárek horiaceho mlyna. Podarilo sa mu bez ujmy vyviaznuť z budovy, no všetko, čo tak dlho budoval... zhorelo dotla. Mlynár sa vzdialil od ohňa lebo sa ho bál a za pár minút, čo nešťastne hľadel na tú skazu, všimol si, že dobrodruh stojí vedľa neho. Mal však trochu iný odev a na hlave kapucňu, že ho mlynár nespoznal. Dobrodruh sa ho pýtal, či mu nemá predať múky. On však nič nemal. Pýtal sa ho teda, či ho môže aspoň opojiť vínom alebo pivom, kým sa vydá do mesta. Mlynár mu ale nemal čo dať. Spomenul si vtedy na slová dobrodruha a pýtal sa muža vedľa seba, či je tým dobrodruhom. No ten muž tam už nebol. Z diaľky sa totiž v plameňoch smiala na mlynára diabolská tvár. Na tú sa dobrodruh zdravého srdca nedokázal dívať a preto odišiel. Mlynár náhle chápal, ako ho zlo zviedlo a ako zabudol na to dobré, čo dostal do vienka a opantal sa vidinou dobrého života. Ako všetko zlo sa ale aj to mlynárovo na ňom vypomstilo a vzalo mu ešte aj to, čo kedysi mal dobré, no jeho nevôľou starať sa o to, to spustlo.

Keď sa ráno mlynár dozvedel, že kvôli jeho horiacemu mlynu zahynulo mnoho ľudí pod útesom v lodiach, ešte viac upadol do zúfalstva. A ľudia z okolice na neho zanevreli a obviňovali ho zo smrti mnohých. A tak mlynárovo zlo zasialo zlo aj do sŕdc mnohých iných ľudí a ničilo mlynára. Ten sa jedného jesenného rána pár týždňov po tragédii sa rozhodol ísť na okraj útesu. I plánoval vykročiť dopredu a vedel, že sa zabije na tých temných skalách, od ktorých sa šírila ozvena mŕtvych námorníkov. Za rameno ho ale chytil dobdrodruh, opäť v inom odeve a s kapucňou na hlave. A vravel mu: "Ešte nenadišiel tvoj čas, priateľu. Poď so mnou a postavíš nový mlyn. Ak sa oň budeš náležite starať, vždy bude čas obrátiť sa na správnu cestu." Mlynár teda išiel s ním po pobreží veľké diaľky, ani raz neuzrel jeho tvár a keď spolu postavali nový, murovaný mlyn z materiálu, ktorý mu zázračne dobrodruh poskytol, sám dobrodruh zázračne odišiel. Mlynár začal nový, naplnený život. Až keď prišiel jeho čas, zbadal znovu dobrodruha. I pohliadol mu do tváre a odišiel s ním. Nešli ale po svete ako kedysi dávno, ale odišli na druhú stranu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?